whatever

ostala som v robote do pol siedmej večer.. bol to jeden taký z mála dní, že som mala čo robiť a celkom ma to aj bavilo :-) chodím do práce na bicykli.. mestská je tu drahá (1,90-2,80 podľa toho, či idem S-Bahn alebo U-Bahn a zastávku načierno :D).. peši by mi to trvalo trochu viac ako hodinu, na bajku to stíham za dobrých dvadsať minúť... keď nehrám pokémona, vtedy mi to niekedy aj na bajku trvá dve hodiny..

keďže som ostala dlho v robote, nechcela som veľa hrať a pol cesty som prešla bez toho.. pri Dóme som to zapla, tam je veľa Pokéstopov a za mostom aréna.. tam som bojovala.. mala som aj spolubojovníka.. dali sme ju dole a mohla som tam nasadiť svojho pokémona :D ešte som chcela tú arénu trochu posilniť tréningom, tak som bojovala sama proti sebe :D

vtom len zbadám úplne nebadaný pohyb.. ktosi mi z košíka na bicykli ukradol môj ruksak.. a išiel ďalej.. držal ho pri tele z opačnej strany ako som ja stála a kráčal ďalej "akoby nič".. pozerám na neho, potom do košíka, či sa mi to vážne nezdalo.. prázdny.. zase na neho.. na ten ruksak.. vidím moju ružovú fľašu.. ešte je len pár krokov odo mňa.. prídem za ním a že: "hey.. kannst du bitte ..." otočil hlavu preč ale podal mi môj ruksak a ja som ho zobrala... on kráčal ďalej.. stále obyčajným krokom, "akoby nič"...

stojím tam ako obarená.. hneď ma prešla chuť hrať pokémon.. ale išiel mojim smerom.. rozmýšľala som, či ho neodfotím, ale bála som sa, či by nespanikáril a ešte mi ublížil.. a vôbec.. bola som naozaj zaskočená...

keby bol ten ruksak ukradol, nebol by to preňho lup storočia :D peňaženku, mobil aj kľúče nosím vo vreckách.. pre mňa by bolo blbé, že v ňom bol pas a preukazy.. ale inak.. pršiplášť a cyklistické rukavice.. a fľaša vody.. totally worth it ^_^ myslím, že by ho bol skoro zahodil a ešte by som mala šancu ho nájsť.. ale dobre.. stalo sa už takto..

neviem, či by som rovnako reagovala, aj keby som mala nejaký čas na rozmyslennie, alebo by som sa radšej niekde schovala (skôr to druhé).. ani neviem, či by som na políciu šla.. veď ani k doktorovi nejdem, aj keď mám horšie problémy.. ale asi by som musela, už len kvôli tomu pasu (občiansky nemám, lebo nemám trvalý pobyt na svk) ale dobre, že sa vlastne nič nestalo...

počkala som ešte, kým niekde zmizol (asi päťkrát sa obzeral, ako tak pokojne preč kráčal) a šla som priamou cestou domov.. samozrejme som hneď všetko vyrozprávala tilkovi a potom na skajpe aj mame.. ona teraz vymýšľa, že ma má tilko vyzdvihovať z roboty, aby ma ochraňoval... ach.. no asi sa dám na nejaké bojové umenie, keď budeme v Blave.. :) momentálne som tomu dokonca viac naklonená, ako joge.. presne od dnes večera..