whatever

keď som prišla, bol v kúpelni.. nemal tričko a umýval sa.. šla som do kuchyne, lebo som bola smädná ako ťava :-) napustila som si vodu do pohára.. keď ma našiel, objal ma.. pusu mi nedá, lebo je erkältet.. sadli sme si len tak na posteľ a rozprávali sa.. len tak, čo sme všetko zažili za ten týždeň a čo je nové..

potom sme už ležali.. stále xcel nech mu niečo porozprávam.. tak som mu porozprávala o peťovom "pošmyknutí".. hovoril mi svoj názor na to, ako ho vlastne poznám.. že dieťa má byť plánované, keď ho budú obaja chcieť a budú zabezpečení, mať už kopu peňazí a skvelé džoby atď.. a že on, kým doštuduje, tak dieťa vôbec nexce a potom ešte xce precestovať svet a ja neviem..

potom sme chvíľku len tak ležali, každý v svojich myšlienkach a on sa spýtal: "darf ich dich etwas fragen?" povedala som "nein" a aj som to tak myslela, lebo som vedela, že to isto bude dáka nepríjemnosť.. spýtal sa, prečo som s ním, keď xcem mať deti skoro.. nevedela som, čo na to povedať.. ja naozaj vôbec akútne netúžim po dieťati..povedala som mu, že s ním dieťa teraz nexcem.. ja len proste zastávam názor, že ak sa to už stane, tak sa netreba zbaviť zodpovednosti.. a nechať si zobrať dieťa len preto, že nebolo plánované, že by nám to 'skomplikovalo' život alebo zmenilo plány.. to by som asi nespravila..

potom sa ma ešte spýtal, či beriem tabletky a či by som kvôli nemu nezačala.. povedala som mu pravdu, že sa mi moc do toho nexce.. pýtal sa ma potom aj, akého som vierovyznania a či by som nexcela byť toho jeho.. ale ak si ho nehodlám práve zobrať, tak mi to príde dosť zbytočné.. samozrejme by som si ho raz rada zobrala v kostole :-) ni v kostole, v kaplnke :-) ale to nebude skôr, ako o 6-7 rokov :D Takže času dosť ^_^

potom, keď sme sa len tak objímali, povedala som mu "i mog di" a on na to "i di au" "jaja" spýtal sa, prečo mu neverím.. a či neverím, že ma ľúbi.. tak som sa spýtala, prečo to nikdy nepovie.. ja by som sa ho nikdy nespýtala, či ma ľúbi.. príde mi to ako nútenie do niečoho, čo ak sám nexce, tak nemá cenu.. a aj hovoriť mu, že ho ľúbim, ak to nepovie späť, časom omrzí.. tak som sa vrátila ku tomu mám ťa rada.. sem tam.. povedal, že mi to bude hovoriť častejšie... a ja mu na to, že nemusí.. určite ho nexcem do toho ani nútiť.. je predsa taký, aký je..

no slovu dostál.. a už o deň neskôr mi to povedal.. len tak.. sám od seba.. a prvý.. povedal "ich lieb dich" a ja.. ako aj prvý(a jediný)krát, keď mi to povedal.. len som sa zasmiala.. moja zaručená reakcia na to, keď mi niekto povie, že ma ľúbi.. neverím.. alebo je to možno len blbý podmienený reflex, ktorý sa mi dákosi časom vytvoril... a tak kto sa mu má čudovať, že to nehovorí.. ani som mu neodpovedala.. žiadne ich dich mehr.. ani len ich dich auch.. len to proste zo mňa nevyšlo..

stále sa strašne rozčuľuje, ak niečo poviem slovensky.. ale nemčina mi nejde.. a stále sa zhoršuje.. už mám z toho nervy.. jeho rozumiem.. aj keď rýchlo hovorí.. ale iných nie.. ak nie som na ich hlas zvyknutá :D alebo neviem.. ako kedy.. už xcem písať aj o inom.. teraz by toho bolo hodne.. ale končím pri ňom.. dnes.. zajtra prvý deň semestra.. a hneď 8,5 hodiny v škole.. nepretržite.. bude "sranda" ^_^