whatever

vždy som myslela... dobre.. tak doštudujem.. nájdem si prácu... ni? šak ako všetci.. manžela samozrejme... a deti..

no manžel v nedohľadne.. o deťoch ani nehovorím.. no a tá práca... tiež..

a myslela som.. jasné.. študentské roky.. to je pecka.. na to sa bude s láskou spomínať.. ako na najkrajšie roky života...

no jasné.. nemám sa na čo sťažovať.. boli to super roky.. a už teraz na ne nostalgicky spomínam..

hoci stále bývam na intráku.. hoci stále (sem - tam) chodím aj von...

naposledy, keď sme boli v kotolni a.k.a. mojom najobľúbenejšom podniku.. a keď som tam ostala sama s R. ... s tým, čo sa mi teraz jediný (ako - tak) páči.. a keď sme šli preč, uvidela som Romana... a tak som sa mu pozdravila.. tak pekne.. tak milo.. aj on mne.. hoci občas sa tvári, že ma nepozná (keď je príliš triezvy.. no teraz to nebolo ^^) aj tak je ešte vyše 50% šanca, že je gej :D (nič proti gejom ofc.. ;))

no aj tak.. už sú to len spomienky.. už si prídem príliš stará na toto všetko.. na celú mlynskú.. veď už tu bývajú batoľatá.. a.k.a. nikuškovi kamaráti.. nikuško, ktorého poznám, odkedy mal asi 5 rokov (a ja 11, no tú neskutočnú medzeru vekovú si môžete len predstaviť) keď ja som bola roverka, on bol ešte vĺča :))

no a tak.. zase k veci..

čo je ten život? a keď .. sa začínam zmierovať s tým.. že životnú lásku už nestretnem.. nikoho, s kým by som xcela mať deti (veď jediný je predsa M. .... vždy, keď mám želanie, prajem si len, aby ma miloval.. veď vtedy som prišla na to, že to nefunguje.. keď sa xcel rozísť a ja som si priala, aby ma proste mal rád (čo on nikdy nemal...) nižeby som ho xcela späť.. už som sa zmierila s tým, že láska nie je nič pre mňa (a predsa nezmyselne ľúbim BB) len xcem.. aby sa cítil tak, ako sa ja cítim celý ten čas... ale to nikdy nebude.. no lepšie želať si niečo, čo viem, že nikdy nebude, ako želať si niečo, čo sa potom nesplní len preto, že JA som si to želala..)

a zase som mimo.. len xcem.. život.. konečne.. ale čo to je?

xcela by som.... nexcem to, čo 90% populácie.. nexcem si len nájsť prácu, zarábať a zobrať si nejakú hypotéku, aby som si mohla kúpiť byt a nemusela preplácať na nájme.. nexcem ani len ostať na jednom mieste.. a nexcem aby potom možno na dôchodku som si plnila sny.. nie, to je už neskoro..

xcem vidieť svet.. no a čo, že láska tam nepatrí? možno sa nájde sem - tam niekto na jednu noc.. na jeden týždeň.. dva, tri... mesiac, dva.... na nejaký čas, aby som sa necítila tak neľúbená.....

xcem vidieť svet.. a spoznať ho.. nemám kariérne plány.. a nexcem byť bohatá.. a načo by mi bol byt / dom, keby som sa nemala oň s kým deliť? ...... xcem pomáhať ľuďom.. len tak.. nezištne.. :-) a xcem spoznať, ako žijú..

nech sa sťažuje kto xce koľko xce, pravdou je, že patríme k 20% (???) najbohatším ľuďom sveta.. veď máme.. kde bývať, kde spať... čo jesť..  máme dokonca PC a internet.. máme pitnú vodu kdekoľvek a dokonca alkohol za 3,30 (áno viem, od témy, ale..) ... máme toho toľko.. a predsa sme nešťastní... alebo nespokojní.. a kto si už dnes naozaj váži, že má kde spať?

kto dnes dá dačo bezďákom? ... a kto si vôbec uvedomuje, aké má šťastie? ... ale je to naozaj viac, ako majú tí "menej šťastní"? ... peniaze ničia charakter.. to je jasné... a aj my, čo sa označujeme za chudobných... aj my sme tým poznačení...

a kde je už ten život? :) možno... je jedno, čo robím.. čo bude.. čo xcem.. aj tak skončím inde.. a nexcem pracovať.. a nexcem byť 40hodín do týždňa niekde, aby som mohla platiť hypotéku, a vracať sa do toho istého bytu, a chodiť do fitka, aby som si udržovala postavu, a cez víkendy, keď bude pekné počasie výjsť si na bajk alebo na hajk, a to je to, na čo sa v živote teším.. a samozrejme max. 2x do roka pecka dovče.. niekde pri mori.. v hoteli s bazénom.. a na horách s lyžami.. a s mojím miláčikom.. a zaškrtnúť si miesto na mape.. ktoré vôbec nespoznám.. ale all inclusive je super...

nie nexcem..

xcem poznať kultúry.. a poznať ľudí (čo je s mojou introvertnou povahou fakt problém... ale NIE NEMOŽNÉ!!!) a ja mám predsa rada výzvy :-) xcem len tak sedieť v parku s niekým, kto zdieľa moje postoje... a pozorovať ľudí... a psy.. len tak.. v krásny letný deň.. a xcem niekoho, kto ma bude držať za ruku.. a objímať.. :) ale to som zase pri láske...

jasné, že túžim po láske.. veď kto aj nie? .. xcem len život stráviť s niekým, kto ma bude mať rád.. takú aká som.. nezaujímavú.. nudnú.. a takú, čo nemá čo ponúknuť.. veď čo by aj? ale on musí byť super :-) nexcieť ma zmeniť.. a túžiť po mne.. každú minútu :-) a milovať môj úsmev.. a robiť všetko pre to, aby som sa len usmievala :-)

a ja urobím všetko preňho ;-)

no také niečo nie je pre mňa.. a ja by som si mala zakázať snívať... o láske.. o dobrodružstve.. dobre.. o zábave.. naveľa.. ale láska nie.. veď mám toho veľa.. veľa priateliek, ktoré by som nemenila za nič na svete O:) ktoré ľúbim.. a viac lásky..... nemôžem si už želať... nemôžem byť predsa hamižná... nie!