whatever

(14.6.2010:))
mám dilemu.. mám ju už dlhšie.. ale je hrozná.. keď vidím števa, ako sa rozpráva s inou, žiarlim.. keď sa na mňa pozerá, ako keby ma mal ešte stále rád.. aspoň trošku - trošičku.. nevyhýba sa mi, neznenávidel ma. dokonca sa vidíme pomerne často.. či viac, ako by som xcela. neviem.. skôr nie.. menej.. málo sa spolu bavíme.. a stále.. stále viac.. je to stále také..
spomínam na pekné chvíle, a xcem ho späť..
jemu je to jedno.. nerieši ma.. rieši iné.. a pritom.. vždy mu všetko bolo jedno.. dva krát som sa s ním rozišla.. tento druhý krát to bolo pre jeho dobro.. zaslúži si lepšie.. stále, keď som s ním chodila.. skoro celý čas.. som mala niekoho radšej.. peťa, matthiasa.. on bol len.. pre mňa.. najlepšia voľba.. a jediná možnosť ako byť kvázi šťastná.. nebolo to odo mňa spravodlivé.. on mal zase na mňa príliš vysoké nároky..
ale keď to tak prehodnotím, priatelia ma veľakrát už sklamali.. dá sa povedať, že všetci.. česť výnimkám, ale tých je máličko. už sa na nich nexcem toľko upínať.. xcem lásku..
ak sa budem o števa ešte niekedy pokúšať, musím si byť istá, že to naozaj xcem.. a do konca života.. proste navždy.. a že ho ľúbim a nerozmyslím si to už nikdy.. a NIKTO pre mňa nebude prednejší..
inak nemá cenu sa pre to trápiť.. ale myslím, že tak skoro to nebude.. teraz sa musím učiť na štátnice, potom júl mám celkom nabitý.. v auguste možno uvidím matthiasa (ak by som sa dala dokopy so števom predtým, čo nevylučujem, tak ho už nikdy v živote neuvidím) .. a možno pôjdem na dovolenku, a možno budem pracovať, a možno.. sa dačo nájde.. nudiť sa isto nebudem, tak neviem, dovtedy už určite števo bude mať dáku inú.. a podľa mňa s ďalšou, s ktorou sa dá dokopy už ostane do konca života.. len to neviem, či mám šancu byť to ja.. a či to xcem..
na druhú stranu s matthiasom ma šťastná budúcnosť čaká asi len sotva.. len to xcem vedieť, či ho stále milujem.. a keď ho prvýkrát v živote uvidím ako single a nič nám nebude brániť v tom byť spolu (teoreticky, tých pár dní..) či ho ešte budem xcieť.. či budem o to stáť.. tak bez prekážok, predsa.. ja vždy xcem len to, čo nemôžem mať.. alebo si to len myslím.. ale strašne ho xcem vidieť.. a potom.. nech sa stane, čo sa má..

nech sa rozhodnem pre ktoréhokoľvek, a ak náhodou by to vyšlo a ostali sme spolu.. navždy.. musím v každom prípade veľa obetovať..
ak budem so števom, ostaneme v Lučenci.. navždy, tam mi bude škola na 2 veci.. nájdem si nejakú podradnú prácu, ako predavačka v potravinách v lovinobani alebo niečo podobné.. proste.. žiadna veľká kariéra ( nižeby som nikedy túžila byť top manažérkou, alebo také čosi), len proste.. žiadna nezávislosť.. žiadne cestovanie.. žiadne peniaze.. žiadne dobrodružstvo..
ale môžem byť žena v domácnosti, ktorá bude každý večer verne čakať s večerou na svojho muža (kým nebude mať nočnú, samozrejme, to budem potom netrpezlivo vyčkávať nadránom :)) vychovávať deti, starať sa o dom.. nie je to zas najhoršia predstava :)
a s matthiasom zas.. sťahovať sa do nemecka.. ako.. čisto v hypotetickej rovine.. strašne ďaleko od rodiny, od priateľov a známych, od kohokoľvek, čo rozpráva mojim jazykom ( ak samozrejme, nerátam naše deti, ktoré budú plynulé minimálne v troch jazykoch (jedna z mála výhod bilingválnej domácnosti:)) na druhej strane, v takom meste, ako je povedzme Stuttgart si skôr nájdem prácu povedzme aj v medzinárodnej spoločnosti (nižeby tam tiež boli nejak paf z mojej školy, ale zato ich nadchne moja inteligencia a šikovnosť :D)

toto ale nie sú kritériá, podľa ktorých sa rozhodujem.. to bude len jedno.. počúvať moje srdce. hlúpe to je .. detinské.. zmätené...

nakoniec je to jedno.. ani jeden z nich ma nexce.. a ja si raz snáď nájdem.. niekoho nového :D keď na nich zabudnem..