whatever

dnes má M. narodeniny..

cestou zo stanice, ako sme boli odprevadiť Maďara sme sa bavili.. o tom, ako pôjde Usmievavý pozrieť Zlatého už v septembri, a BB povedal, jasné, veď bez seba nedokážu žiť a Frajerka je len zástierka a somariny.. a ja som povedala, že tiež xcem za ním niekedy ísť.. BB hneď, že mali by sme ísť spolu, pekná dovolenka v španielsku za nízke náklady.. ale ja nexcem ísť s ním, ale po ňom.. keď on už nebude.. ja budem single.. a Dlhovlasý s trochou šťastia ešte celkom očarený.. možno keď trošku schudnem, aby sme sa k sebe lepšie hodili O:-)

to som mu samozrejme nepovedala..

povedala som mu, že bude môj posledný nemec.. iného by som už nexcela.. a ja vraj jeho posledná slovenka.. tak som sa skoro pohádala, že isto, slovenky sú krásne a múdre, prečo by som mala byť posledná? a povedala som mu, že mi Naj Kamarátka zložila básničku, v 2 jazykoch dokonca.. lebo som bola smutná.. aby som neodchádzala z NB:

"Nie wyjezdzaj kochanie,
nie odchodz ode mnie,
kto ze mna tu zostanie,
nie bedzie przyjemnie!

Lass mich nicht alleine,
geh nicht ohne mich!
wer wird bei mir bleiben?
lass mich nicht in Stich!"

a BB sa ma nikdy nepýta, čo bude potom.. a nepresviedča ma, aby som ostala..

keď sme sa o tretej vrátili s BB domov, spýtala som sa ho, či xce ešte dáke pivo piť.. nexcel.. ja by som už nepila, bola som veľmi unavená.. len som myslela, že by som ho ešte za kamarátmi pustila a mohla sama spať.. ale kamaráti mu už spali.. šiel ešte upratať spoločenskú, ale skôr by som povedala, že aj kus ocheckovať situáciu.. šla som hore, že potom môže prísť.. na schodoch som stretla jedného z jeho kamarátov, tak som myslela, že isto skoro nepríde..

veru mu to aj kus trvalo, ale nebolo to ešte také kritické.. no už som mala zhasnuté a on zapol veľké svetlo, tak som naňho po slovensky nakričala, nech zapne menšie.. pochopil.. po piatom raze a gestikulácii, ako keby to ťažké bolo..

mne sa xcelo spať a jemu ešte nie.. tak sme nespali, len sme sa maznali..

keď BB odišiel, mne prišlo tak strašne ľúto, že nám to nejde.. spomenula som si na M. a prišlo mi neskutočne ľúto za ním, za všetkým tým, ako ma opustil, ako ma nemiluje..

nevedela som zastaviť slzy, ľahla som si tvárou k stene a pokúšala som sa ich aspoň schovať a pozbierať sa.. vrátil sa BB a ja som len poťahovala nenápadne nosom.. no potom to už nešlo zastaviť úplne a ja som plakala stále viac a viac.. už som aj vzlykala a zajakávala sa.. stále sa pýtal: "was ist los?", "was ist los?" a ja som stále odpovedala, len že "nič.." a potom som sa otočila k nemu, objímala ho a plakala mu v náručí.. a nič som nehovorila.. potom.. potom, keď sa zase spýtal, prečo plačem, povedala som, že "weil ich eine blöde Kuh bin" a on že "ale nie si.. wer sagt so was?" "eine blöde Kuh, ist doch klar.."

a hovorila som slovensky, a on ma len objímal, vôbec sa nehneval. on sa nikdy nehnevá, keď hovorím slovensky.. nekričí na mňa za somariny.. a keď sa ma stýkrát pýtal, čo to znamená a čo mi je a ja stále len nič, aj tak sa nehneval a mne prišlo, že je v tom oveľa lepší, že M. aj keby som plakala, keby som hovorila po slovensky, jemu by bolo jedno, že som nešťastná, itak by šiel hnevom vyletieť z kože plač neplač..

keď som sa upokojila, povedala som mu: "ich gebe dir einen Vorschlag.. wenn du slowakisch lernst, werde ich dich heiraten :)" (dám Ti návrh: ak sa naučíš po slovensky, vydám sa za Teba :) " jasné, že sa nikdy nenaučí po slovensky, a jasné, že ak sa naučí pre mňa po slovensky, tak si ho vezmem ^_^ nuž, ale život nie je romantická komédia .. a láska je len (seba)klam..

povedala som aj, že nemusí vedieť dokonale, stačí tak B2.. ale som skromná, no zjednal to na B1 (ak v tom po svadbe bude pokračovať :D).. a vraj, že koľko času na to má.. tak asi celkom dosť, predsa sa nexce ženiť tak skoro..

dnes ma Naj Kamarátka presvedčila, aby som M. poslala sms.. napísala som len "alles gute zum geburtstag :-)" a poslala o 20:20.. neviem, či na správne číslo, neviem, či má ešte moje číslo, neviem, či už nie je v Číne, neviem, či si ju prečítal, neviem, či na mňa (ešte vôbec niekedy) myslí, viem, že si nerobím žiadne nádeje a viem, že neodpísal.. ani som to nečakala, pravdupovediac..

a viem, že mi je bez neho oveľa lepšie a viem, že sa pre neho ešte stále strašne trápim.. no tentoraz aspoň s troškou sebaúcty..

troškou..