whatever

písali sme si v piatok.. napísala som mu prvá.. a potom celkom nečakane.. písali sme si dnes.. celkom nečakane, lebo prvý napísal on.. najprv sa dosť vypytoval, kde bývam, kde študujem a tak.. tak už viem, kde býva on, býva tam, kde väčšina erasmákov. St. Peters.. a teraz ma tak mrzí, že tam nebývam, lebo všetci sú tam.. hoci tu je to bývanie fajn, páči sa mi tu, ale erasmákov je tu málo.. hoci tá dorm párty vo štvrtok bola fajn.. ale stále.. no keby som bývala tam, mám pestrejší spoločenský život.. párty každý večer.. takto som tak troška mimo :-/
hoci párty mi v mojej momentálnej situácii zase nie až tak veľmi treba... a narážať naňho na chodbe.. na ulici pred intrákom.. bolo by to skvelé? bolo by to divné? bolo by to na niečo dobré?
ale stále.. sme v rovnakom meste.. začíname komunikovať.. xcem ho vidieť.. milujem ho..

a niektoré veci sa nikdy nezmenia... odkedy mi dal svoje ICQ číslo pred viac ako 4 rokmi, chvíľu predtým, než nastúpil do vlaku a nechal ma tam so zlomeným srdcom.. vždy, keď mi kedykoľvek napísal, alebo aj ja jemu.. proste len keď sme si písali.. bola som totálne šťastná.. aj týždeň potom.. a na nič iné som nemyslela.. len na neho.. pred spaním, počas spánku, ráno po prebudení.. pol dňa... potom celý..

dnes predal auto.. športový VW za pol milióna :D viem to, bola som tam, keď si poňho šiel... sedela som v ňom, keď si ho prvýkrát odviezol domov.. skoro ma nechal aj šoférovať :D bol ním úplne nadšený.. "i can't believe this.. my new car is here.. you are here.." dnes povedal, že je to len auto.. že ho ku šťastiu nepotrebuje.. keď som sa ho spýtala, čo potrebuje ku šťastiu, povedal to, čo všetci ľudia.. bezpečie, dobrých priateľov, vzťah.. a kopu srandy...
vzťah ma prekvapil.. nikdy v tom nebol fakt dobrý... obaja sme boli hrozní.. mám pocit, že už niekoho má.. aj keď som sa nepýtala.. ale ako by som mu to mohla vyčítať?

xcem ho späť.. ale obetovala by som preňho opäť všetko, čo mám? to, aká som šťastná, keď som s ním.. to sa nedá porovnávať s ničím na svete.. mala by som bojovať? ale môžem snáď?
a čo to, aký je? .. rozum mi vraví, že nie je pre mňa ten pravý... ale srdce.. moje srdce.. to asi uvidím, až keď ho uvidím.. alebo budem ešte zmätenejšia?